Hrdinovia viery

Autor: Michal Sedláček | 28.5.2008 o 20:54 | Karma článku: 6,95 | Prečítané:  1616x

Veľa bežných ľudí chodiacich po tomto svete má dôvod mať depku z toho, že nespĺňa kritériá úspešnosti ľudskej spoločnosti. Úspešným totiž často znamená chodiť na vychytenú školu, mať výhodné postavenie vo firme, čo najvyšší možný plat a čo najrýchlejší kariérny postup, byť obľúbený, obklopený kopou priateľov, mať „cool“ oblečenie a auto a byť aspoň trocha pekný ako Brad Pitt či Angelina Jolie. A tak mnoho ľudí robí všetko možné i nemožné, aby boli podľa merítok tohto sveta „in“. (Nielen) ženské magazíny poskytujú „rýchlonávody“, ako sa zmeniť zo dňa na deň a očariť celé okolie.

 internet

Ale načo to všetko píšem? Nejde mi o nejaké moralizovanie. Úprimne, asi je mi to aj jedno. V určitom pohľade mi to príde veľmi primitívne takto uvažovať. To, čo ma však mrzí, je to, že takýto typ myslenia prenikol i do cirkvi (ono tých vecí preniklo viac, ale dnes by som sa pozastavil práve pri tejto). I tu sú dané akési merítka toho, čo znamená byť úspešný kresťan, či – lepšie povedané – úspešný služobník (kňaz, pastor, farár). Úspešný pastier v merítkach západu je ten, čo má zbor čítajúci tisíce ľudí, rozbehol veľa evanjelizačných programov, pokiaľ možno má vlastné vysielanie v rádiu či TV, vydáva x rôznych kníh na y rôznych tém, má mnoho nasledovníkov a u iných služobníkov vzbudzuje úctu. Alebo v našich podmienkach je úspešný taký pastier, ktorý má toľko a toľko ovečiek, to a to dosiahol, alebo postupuje na taký a onaký level cirkevnej hierarchie, príp. koľko rozmanitých aktivít zastrešuje jeho zbor alebo ako často ho vidieť na kresťanských akciách a festivaloch. No – aby som nezabudol, mal byť mať ešte vlastný web s kázňami.

Veľmi veľa som sa napočúval o úspešných pastoroch ako je Yongi Cho, ktorý má v zbore vyše 800.000 ovečiek, alebo ako je Rick Warren, ktorého zbor zažil explozívny rast. Mená ľudí ako Benny Hinn či Kenneth Hagin boli vyslovované s úctou, ba až bázňou. Nie, nechcem týmto kritizovať týchto služobníkov, a ani nechcem kritizovať to, ak sa cirkvi darí a rastie. Ba ani nechcem kritizovať to, ak píšu knihy a uverejňujú na nete svoje kázne. To vôbec nie. Len nerozumiem tomu, prečo kresťania tak často posudzujú veci podľa kvantity, a nie kvality... Akoby sa počet veriacich a programov stali jediným merítkom úspešnosti, zbožnosti či charizmy pastiera. Kresťania, priznajme si, často sa nechávame ohurovať číslami a štatistikami bez toho, aby sme sa hlbšie pýtali, či je to naozaj o Ježišovi a o vanutí Božieho Ducha.

Priznám sa, že pre mňa čísla nemajú toľkú výpovednú hodnotu – veď ktorákoľvek väčšia katolícka farnosť má toľko praktizujúcich ovečiek ako megazbor úspešného kazateľa. A ani vysoký počet kresťanov v tej či onej cirkvi či konkrétnej farnosti o ničom nevypovedá. Alebo si dokážeme predstaviť, ako by to asi na Zemi vyzeralo, ak by dve miliardy kresťanov skutočne žili to, čomu veria a čo sami hlásajú? Štatistiky predsa len zavádzajú...

Naproti tomu poznám viacero duchovných a mnohých bežných veriacich, ktorý Bohu vydano slúžia, milujú Ježiša z celého srdca. Nemajú službu pre stovky ani pre tisíce. Ich cirkevné spoločenstvá a charitatívne a sociálne služby čítajú možno len desiatky ľudí. Často pôsobia niekde v Hornej – Dolnej a niekedy ani po rokoch nie sú ich výsledky také hmatateľné. Sú to ľudia, ktorí podľa pohľadu sveta nie sú úspešní a asi ani nikdy nebudú. Často však práve títo služobníci majú čo ponúknuť.

Keď sa osobne stretávam s týmito ľuďmi, privádza ma k to k presvedčeniu, že to podstatné nie je ani to, koľko ľudí máš v cirkvi, ani to, koľko programov rozbehneš, ani to, ako si známy, ani to, či ťa majú všetci naokolo za „najpomazanejšieho z pomazaných“. To, čo je podstatné, je vernosť Kristovi za každých okolností, v malom i veľkom, v dobrom i zlom... A to je to, čomu sa učím od týchto ľudí: nemerať všetko cez optiku kvantity, ani formy, ale podstaty. Pozerať na veci vo svetle Božieho slova a nie ľudských merítok úspešnosti.

Obávam sa, že v tomto pohľade by neobstál ani sám Ježiš. Hoci svojho času priťahoval davy, nakoniec skončil ako ťažký grázel na kríži. Nezdá sa mi to byť práve najvhodnejšie ukončenie kariéry kazateľa a učiteľa. Ba prežil aj to, keď ho najbližší učeníci a ľudia drahí jeho srdcu opustili (a nebolo to len pod krížom). A predsa zostal verný vo svojej misii, hoci v tom ľudskom pohľade skončil úplným fiaskom.

To, čo si prajem, je, aby som dokázal pozerať na svet, vieru a chodenie s Bohom iným spôsobom. Nehodnotiť to podľa pohľadu zo sveta, ani podľa svojich pocitov, ale podľa Božieho Ducha, podľa Kristovho slova. A myslím, že to je to najpodstatnejšie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Geológ: Ochladili Zem a vyhubili ľudí. Našu planétu čaká supererupcia

Výbuch supervulkánu by bol aj dnes katastrofický, hovorí geochronológ Martin Danišík, ktorý publikoval v prestížnom vedeckom časopise.

BLOG INEKO

Máme priveľa magistrov a inžinierov, dlho študujeme a neodmeňujeme úspech

Rozdiely vo vzdelávaní medzi Slovenskom a krajinami OECD.


Už ste čítali?