(Ne)dôveryhodná cirkev?

Autor: Michal Sedláček | 12.6.2008 o 10:37 | (upravené 19.8.2014 o 14:44) Karma článku: 5,75 | Prečítané:  1291x

Pri občasných debatách s vrstovníkmi a niekedy aj spolužiakmi o náboženstve, viere, cirkvi a Bohu často počúvam „dogmu matrikových kresťanov“, ktorá znie: „Boh áno, ale cirkev nie.“

Ako ten, kto je odchovaný cirkvou a Písmom, s týmto názorom môžem len ťažko súhlasiť. Biblia podáva jasné svedectvo o tom, ako je veľmi dôležité pre kresťana žiť uprostred cirkvi (= kresťanského spoločenstva – druhá otázka potom je, ako by taká cirkev mala podľa biblických merítiek vyzerať). Ten, kto miluje Ježiša, akosi prirodzene hľadá iných, ktorí ho tiež milujú a s ktorými môže zdielať život viery. No nech je realita taká, aká je, čiastočne rozumiem mnohým ľuďom, ktorí razia toto tvrdenie. Ak by som bol neveriaci a o mojej viere či členstve v cirkvi by rozhodovalo to, ako cirkev funguje a prezentuje sa navonok, nikdy v živote by som kresťanom nebol. Ešteže byť kresťanom je v prvom rade otázka osobného stretnutia s Pánom Ježišom.

 

 

 

Prečo je teda cirkev (zámerne nepíšem o konkrétnej cirkvi, pretože viac – menej mnoho denominácií nejakým spôsobom napĺňa niektoré znaky) pre ľudí stojacich mimo nej taká nedôveryhodná? Prečo mnohí tvrdia, že veria v nejakého Boha (od kresťanskej predstavy Otca po New Age štýl „Vesmírnej energie“), ale cirkev dôsledne odmietajú? Nachádzam viacero dôvodov.

 

 

 

1. Dlhé roky vymývania mozgov počas totality akosi presvedčili masy o tom, že Boh, viera a cirkev sú zbytočné „inštitúcie“, ktoré človeka iba oberajú o pôžitky a radosti zo života. Sú to darmožráči, ktorí berú peniaze za nič, ich prínos pre spoločnosť je minimálny. Ľudí držia v zajatí strachu z nejakého Boha prostredníctvom rituálov a tajomna. Cirkev bola neustále vykresľovaná ako zločinná organizácia plná „vatikánskych a imperialistických špiónov“. Byť veriacim znamenalo prenasledovanie a nepríjemnosti na každom kroku. A aj keď to bolo celé absurdné, výsledok sa dostavil: niekoľko generácií vyrastalo bez nejakých hlbších hodnôt. Komunisti cirkev nezničili, ale podarilo sa im z nej urobiť iba poskytovateľku servisu pri životných udalostiach (narodenie, sobáš, úmrtie).

 

 

 

2. Vinní však zďaleka nie sú iba komunisti. Vinná je aj samotná cirkev. Storočia plné náboženských vojen, križiackych výprav, zabíjania sa kresťanov navzájom, prenasledovania odlišných ľudí, zlyhania počas druhej svetovej vojny, pedofilné škandály, rozdrobenosť kresťanstva na tisíce cirkví a cirkvičiek, no najmä hriechy dneška... To všetko sú otrasné záležitosti, na ktorých cirkev do takej či onakej miery participovala (je úlohou historikov, nie cirkvi, ideológov, či politikov určiť mieru viny cirkvi). Cirkev x krát zlyhala vo svojom poslaní, spájala sa so štátnou mocou, užívala si výhod a bola skorumpovaná (samozrejme, ide o hrubé zjednodušenie). Týmto všetkým sa jej podarilo skompromitovať evanjelium do takej miery, že aj mnohí bežní ľudia so základným zmyslom pre spravodlivosť túto cirkev mohli len ťažko prijať ako strážkyňu pravdy. Ako je napísané v Písme: „Pre vás sa pohania rúhajú Božiemu menu.“ Čo však ja vnímam ako obzvlášť smutné, je to, že ani po mnohých rokoch sa cirkev nedokáže postaviť svojej minulosti tvárou v tvár, úprimne vyznať hriech, chybu a vlastné zlyhanie. Mnohí môžu namietať, že predsa zosnulý pápež niekoľko razy urobil podobné gesto, kedy prosil o odpustenie za zlyhania rímskej cirkvi. Áno, ale to je všetko len špička ľadovca. Je veľa Pandoriných skriniek, ktoré nik nechce otvárať. Zlyhania cirkvi tu budú vždy, otázne však je, ako sa k nim samotná cirkev postaví. „Poznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ Žeby to už neplatilo? Je ľahšie škandál skryť, než ho riešiť? Nie je snáď horšie to, keď sa niečo zametie pod koberec, no i tak sa to raz prevalí? Nie zametanie problémov pod koberec, ale pravda nás oslobodzuje, hoci aj za vysokú cenu. Inak točíme vlastnú politiku, a neplníme Ježišove slová.

 

 

 

3. Médiá. Do médií neustále prenikajú z kresťanských kruhov len škandály, no takmer žiadne pozitíva. Je to práve cirkev, ktorá je v určitom zmysle slova priekopníčkou charity, sociálnej práce a pomoci núdznym. Je to práve cirkev, ktorá zastrešuje nesmierne množstvo takýchto úžasných skutkov. S hlbokou úctou a rešpektom hľadíme na mnohých neznámych ľudí, ktorí dávajú svoj život v prospech iných (napr. rádové sestry, misionári). Ak by cirkev prestala fungovať v sociálnej oblasti, spôsobilo by to nesmierne problémy. Je to iba chyba médií? Je to iba chyba cirkvi, že sa nedokáže propagovať? Že sa nedokáže „predať“? Ťažko povedať... V dnešnom spoločenskom ovzduší ťažko nájsť niekoho, kto by o cirkvi napísal niečo dobré...

 

 

 

4. Nakoniec je to ten dôvod, že cirkev často nedokáže osloviť ľudí, ktorí kladú otázky, ktorí hľadajú nový smer v živote. Na Slovensku máme kresťanov podľa štatistík ešte stále dosť (hoci aj tento obraz pomaly končí) a preto asi nemusíme evanjelizovať... Nepatrí to práve medzi veľké priority. V mnohých cirkevných spoločenstvách ešte neprišli na to, že nestačí iba pokrstiť, zosobášiť, pochovať, či vyspovedať... Ak chceme niekoho získať, bude to stáť asi oveľa viacej.

 

 

 

V pastierskych listoch som často počul tvrdenie, že cirkev na Slovensku je dnes prenasledovaná kvôli hlásaniu evanjelia. Dedičstvo komunizmu je spoločnosť plná materializmu, morálneho a hodnotového relativizmu a ešte neviem akého „izmu“ a je nepriateľsky naladená voči cirkvi, ktorá verne hlása Krista. Už vtedy som si povedal, že by bolo skvelé, keby cirkev bola skutočne prenasledovaná kvôli tomu, ako verne dodržiava a hlása evanjelium. No obávam sa, že toto „prenasledovanie“ má svoje korene niekde inde. Cirkev, zamysli sa...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Geológ: Ochladili Zem a vyhubili ľudí. Našu planétu čaká supererupcia

Výbuch supervulkánu by bol aj dnes katastrofický, hovorí geochronológ Martin Danišík, ktorý publikoval v prestížnom vedeckom časopise.

BLOG INEKO

Máme priveľa magistrov a inžinierov, dlho študujeme a neodmeňujeme úspech

Rozdiely vo vzdelávaní medzi Slovenskom a krajinami OECD.


Už ste čítali?