O kázaní

Autor: Michal Sedláček | 23.11.2008 o 18:35 | Karma článku: 7,47 | Prečítané:  1040x

Ježišov spôsob kázania veľmi dobre vystihujú tieto verše (Mt 7,28 – 29):   Keď Ježiš skončil tieto reči, zástupy žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako ich zákonníci.

 internet

Dokážem si predstaviť, že Ježiš musel byť veľmi charizmatický učiteľ. Slovo, ktoré učil, muselo zasahovať srdcia jeho poslucháčov. A to až tak, že zástupy žasli. Asi im celkom vyrážal dych tým, čo hovoril – kázal o veciach života spôsobom, ktorým jeho poslucháči mohli rozumieť. Hovoril o tom, čo potrebovali počuť – o pokání, o viere, o Kráľovstve, o naplnení Zákona v láske, o novej šanci, o tom, ako žiť... Presný opak od kázní, ktoré počúvali Židia v synagóge. Navyše jeho kázne neboli len teóriou – sprevádzali ich znamenia a manifestácia Božej moci.

Je zaujímavé a zároveň smutné, ako sa história opakuje. Myslím, že keby Ježiš prišiel dnes, čelil by rovnakému problému, ako pred dvetisíc rokmi v Palestíne. Kresťanská cirkev (bez rozdielu denominácií) dnes často ide veľmi úspešne v šľapajach zákonníkov Ježišových čias. I dnes mnoho služobníkov káže spôsobom, ktorý neoslovuje ich poslucháčov. Pochopte ma správne, nie som proti teológii. Ale často krát sa káže všetko možné, len nie živé Božie slovo v moci.

Prečo to tak je? Napadajú ma tri základné dôvody:

  1. Vždy je tu riziko, že sa bude kázať niečo iné, než Božie slovo. Ľudské mudrlanstvo, prekrútené výklady Písma, viera, ktorá síce vyzerá zbožne, ale nemá nič spoločné s biblickou vierou.
  2. Z kázaného slova sa urobí intelektuálne cvičenie, ktoré myseľ môže spracovať, avšak nijako neoslovuje vnútro človeka, nevedie ho k zmene, k rastu (osobne som presvedčený, že tieto dva prvé body boli diagnózou zákonníkov Ježišovej doby).
  3. Kazateľovi chýba pomazanie, teda zmocnenie Božím Duchom k efektívnemu kázaniu.

Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst (Mt 4,4). Takéto slovo kázal Ježiš – slovo, ktoré nasýtilo hlad vo vnútri človeka. A takéto slovo musíme kázať aj my. Pokiaľ nebudeme kázať slovo, ktoré vstúpi do srdca človeka (a to sa bez Božej moci a pomazania nedá), kostoly a cirkevné budovy budú čoraz viac prázdne. (Nemyslím tým to, aby sa cirkev nejako podriaďovala tendenciám týchto dní a kázala to, čo nebude konfrontačné a bude v súlade s trendmi dnešnej doby.)

Je to teda výzva pre nás, kresťanov, aby sme v prvom rade otvorili srdcia Božiemu Duchu a nechali sa ním použiť. Aby sme nekládli dôraz na formu, nerobili zo živého ohlasovania nudné tézy vytrhnuté z kontextu života. Je to volanie, aby sme túžili po Božej moci a pomazaní, aby sme spoliehali na Pána a nie na ľudské ťahy. Pretože kázanie môže akokoľvek prepracované, ale ak nie je z Božej moci, je stratou času.

Lebo ako spŕchne z neba dážď a sneh a nevráti sa ta, ale opojí zem, zúrodní ju, dá jej klíčiť a dá semä na siatie a chlieb na jedlo: tak bude moje slovo, ktoré mi vyjde z úst, nevráti sa ku mne naprázdno, ale urobí, čo som si želal, a vykoná, na čo som ho poslal. (Iz 55,10 – 11).

Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca. (Žid 4,12)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Matúša Krčmárika

Je koniec, Turecko už do Európy nepatrí

Erdogan si neposilnil moc, aby sa jej vzdal.

BRATISLAVA

Výmer dane za byt chodí cez Slovensko.sk. Polovica ľudí ho nečíta

Problém je v nastavení notifikácie.

PLUS

Trojky vznikli náhodou. Experiment zmenil celý basketbal

Hráči trojkový oblúk odmietali.


Už ste čítali?