S niektorými bodmi sa dá súhlasiť. Skutočne, cesta u mnohých ľudí, ktorí dnes stoja na okraji spoločnosti, vedie cez konkrétne pozitívne stimuly. Toto je princíp, na ktorom je postavená terénna sociálna práca, činnosť mnohých organizácií venujúcich sa práci s deťmi a mládežou, či aktivita cirkevných inštitúcií a rádov (napr. Saleziáni Dona Bosca). Moja skúsenosť v práci s mládežou na ulici je, že pocit prijatia a lásky dokáže mnoho razy urobiť divy. Ale... U mnohých nefunguje vôbec nič, a jediné, čo dokáže situáciu ako tak zachrániť, sú správne nastavené mantinely a hranice (alebo ak chcete, represia). Toto som poznal aj zo zariadenia, kde pracujem - u mnohých klientov nepomôže nič iné, než slušne, ale rázne nastavené hranice a dôsledná kontrola.
Z celého článku však na mňa dýcha čosi veľmi čudné. Rómovia, ktorí si na svoje živobytie zarábajú trestnou činnosťou, správajú sa agresívne, napádajú iných, stavajú chatrče na cudzích pozemkoch, sú zásadne vykresľovaní ako OBETE systému, obete rasistickej majority, ktoré nedostanú od spoločnosti žiadnu šancu.
Myslím, že je celé toto myslenie od základu choré.
Každý človek je zodpovedný predovšetkým za to, ako prežije svoj život. To, či budem vytvárať pozitívne hodnoty alebo budem kriminálnik, je z veľkej časti moja voľba. Každý sa dostane v živote niekoľko razy do bodu, kedy sa musí rozhodnúť, ako naloží so svojím životom a ktorou cestou pôjde. Nedá sa všetko večne zvaľovať na genetiku, rodinu či spoločnosť. Môj život je vecou mojej voľby. Je to vec môjho svedomia.
Pozitívna antidiskriminácia je rovnako strašnou hlúposťou. To, čo iní musia dosiahnuť vlastným úsilím a tvrdou prácou, sa iným dáva zadarmo. A ľudská skúsenosť učí, že čo je zadarmo, nemá u mnohých žiadnu cenu. A ako má k tomu prísť práve ten človek, ktorý musí tvrdo makať, aby zarobil a niečo dokázal, aby uživil svoju rodinu, ktorý nemá od štátu žiadne zvýhodnenie, keď vidí, že tí, ktorí nič nerobia, ohrozujú ho na majetku či živote, tieto výhody majú? Čo je toto za logika? Nepoučili sme sa už dostatočne, že ak Rómom dáme bytovky zadarmo, nevydržia ani päť rokov? Sme snáď takí somári?
Chudák Dobrovodský svoj boj vzdáva. Kde boli všetky tie mimovládky, keď boli jeho práva a život narúšaný Rómami? Prečo nebol počuť ich krik, keď mu ubližovali? Prečo zrazu mlčali? Aký je to princíp? Kde je nejaká rovnosť a spravodlivosť? Je to také smiešne, keby to nebolo zároveň tragické.
Pýtam sa teda týchto ľudskoprávnych aktivistov: kde beriete morálne právo hovoriť „bielej väčšine" - nám, bežným ľuďom, že sme rasistickí, počúvame lacné populistické reči, keď Vy sami zlyhávate? Prečo Vás nepočuť, ak ide o bieleho človeka, ktorý sa bojí o svoj život a žije v neustálom tlaku asociálov? Kde u Vás badať rovnosť v prístupe k rasizmu, spravodlivosť? Sám „prípad Dobrovodský" Vás usvedčuje z Vášho pokrytectva.
Preto si myslím, že skutočnosť, že ľudia vyšli do ulíc, nie je dôsledkov slabšej komunikácie Vás, ľudskoprávnych organizácií. Je to dôsledok Vášho pomýleného pohľadu na celú vec. Pohľadu, ktorý nevyvážene zvýrazňuje len jednu časť riešenia, a úplne ignoruje fakt, že na všetkých platí zákon rovnako, a ak ho niekto porušuje, mal by byť potrestaný. Že represia je dôležitá a nevyhnutná, inak nám to prerastie cez hlavu.
PS: Skôr, ako ma obviníte, že som kotlebovec a nácek, tak Vás musím upozorniť, že nie...
Dodatok 12:12: Článok môžete podporiť na http://vybrali.sme.sk/search.php?x=55&y=11&search=soci%E1lny+pracovn%EDk+o+r%F3mskych+m%FDtoch
